Ambulantní lekári – podnikatelia ako každý iný?

Štvrtá časť                                                    Čo prinesie zrušenie poplatkov?

 

Zdravotné poisťovne u ambulantných lekárov – špecialistov “ objednávajú“ výkony pre svojich poistencov iba v určitom rozsahu, ktorý je vyjadrený pojmom „finančný objem za výkony“.

 

Tento objem je vo väčšine prípadov nedostatočný a väčšina lekárov ho vyčerpá najneskôr v priebehu tretieho týždňa v mesiaci.

Potom má lekár dve možnosti:

1. Jeden týždeň alebo viac v mesiaci nerobiť .
   Tento spôsob sa v praxi takmer nevyužíva pretože by viedol k dlhším čakacím dobám pre pacientov na vyšetrenie a tým k zvýšenej psychickej záťaži pre pacientov i lekárov, keďže obe strany sú motivované dosiahnuť čo najrýchlejšiu diagnostiku a liečbu a tým aj čo najrýchlejšiu úpravu zdravotného stavu pacienta.
2. Robiť ďalej zadarmo.
   Tento spôsob je praxou vo väčšine ambulancií. Vedie síce k vyššej spokojnosti pacientov i pocitu dostátiu svojim profesionálnym sľubom u lekárov, súčasne je však nemorálnym zneužívaním charakterových vlastností lekárov.

Toto zneužívanie vyvoláva u mnohých lekárov pocit frustrácie z bezvýchodiskovej situácie, ktorý negatívne vplýva na ich motiváciu a pracovný výkon.

Na jednej strane sú nútení pracovať časť mesiaca zdarma na strane druhej nájomné za priestory ich ambulancií, energie, opravy prístrojov, zdravotnícky materiál potrebný k vyšetreniu pacienta, ako aj plat sestry však musia lekári platiť za celý mesiac .

Väčšina lekárov totiž pracuje v prenajatých priestoroch a má v nájomnej zmluve článok, že pri nezaplatení jedného nájomného bude nájomná zmluva okamžite zrušená.

Legálne poplatky boli pre ambulantných lekárov spôsobom, ako svoje ambulancie dofinancovať, aby pre svojich pacientov udržali štandard, ktorý za dvadsať rokov vybudovali.

Táto potreba bola hlavnou príčinou vyberaných poplatkov za prednostné vyšetrenie a platieb za výkony, ktoré sú nadštandardné alebo nie sú zaradené do katalógu výkonov a poisťovňa ich neuhrádza.
Táto možnosť bola novelou zákona 577/2004 zrušená a žiadna poisťovňa nedeklarovala zvýšenie platieb za výkony.

Pritom sú lekárom stále ukladané nové a nové povinnosti.

„Objednávanie pacientov nie je jadrová fyzika“ povedal minister zdravotníctva Čislák. To je pravda.
Pravdou však tiež je, že niekto to musí robiť a v ambulanciách, ktoré denne ošetria až 60 pacientov to iste nemá byť sestra, ktorá asistuje lekárom pri vyšetreniach a ošetreniach tohto množstva pacientov a je spolu s lekárom zavalená exponenciálne rastúcou administratívou, ktorú jej na striedačku ukladajú ministerstvo zdravotníctva a zdravotné poisťovne.

Ak to má dobre fungovať, žiada si to recepčnú alebo obdobného pracovníka a človek nemusí byť jadrový fyzik, aby vedel pochopiť, že tohto pracovníka treba zaplatiť.

Fakt, že samostatní ambulantní lekári objednávali 5 ľudí denne za poplatok vo výške niekoľkých eur, aby riešili vyššie uvedené nedofinancovanie starostlivosti poskytovanej poistencom, viedol k celonárodnému pogromu na lekárov, v ktorom sa pochybenia jednotlivcov zovšeobecnili na všetkých lekárov.

Tento vyústil aj v celoplošný zákaz akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Išlo o silové riešenie, ktoré ambulantným lekárom a sestrám zobralo „východisko“, ukázalo im ako si ich vládna moc váži, zatlačilo ich ešte viac do kúta, demoralizuje ich.

Aké budú dôsledky?

Prvým bude, že mnohí lekári nebudú môcť svoje ambulancie udržať v prevádzke vôbec.

Druhým bude, že mnohí lekári síce prevádzku udržia, avšak nebudú mať prostriedky na obnovu technického vybavenia.

Tretím dôsledkom, že lekári budú pracovať naozaj len toľko, koľko im poisťovne zaplatia.

A toto všetko bude mať za následok, že pacienti budú na vyšetrenie čakať ešte dlhšie, dostanú vyšetrenie na technicky zastaranom prístrojovom vybavení, od demoralizovaných lekárov a sestier, priestory budú postupne chátrať.

Myslí si tu ešte niekto, že poskytovatelia ambulantnej starostlivosti sú podnikatelia ako každý iný?
Podľa práva áno, v skutočnosti nie.                                                                                                                                  

MUDr. Edita Hlavačková, členka Správnej rady ZAP