„Zväz ambulantných poskytovateľov, ZAP, považuje za dôležité vniesť trošku svetla do analýzy hospodárenia takmer 7-tisíc súkromných poskytovateľov za rok 2024, ktorú predstavili v utorok zástupcovia Penty. Na Slovensku toho času nikto nedisponuje dátami, ktoré by boli použiteľné na relevantnú analýzu ziskovosti ambulantného sektora. To ukázala aj analýza, ktorú pred dvoma rokmi robilo INEKO. Takzvanú “ziskovosť“ ambulancií skresľuje mnoho faktorov, ktoré je dnes zo vstupných dát takmer nemožné odstrániť. Základným problémom je, že nie je možné odlíšiť jednotlivé príjmy firiem, ktoré okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti majú aj iné predmety činnosti. Tieto sú potom mylne interpretované ako príjmy či zisky samotnej ambulancie. Najpodstatnejším faktorom, ktorý pozitívne skresľuje zisk, sú však mzdy samotných ambulantných lekárov a konateľov v jednej osobe, ktorí si z dôvodu dlhodobej nestability a nepredvídateľnosti podnikateľského prostredia, poznačeného podfinancovaním a prísnou reguláciou, často nie sú schopní nastaviť reálne mzdy, pretože by im počas roka mohli chýbať zdroje na samotnú prevádzku ambulancie či nutnú obnovu. Preto svoje mzdy výrazne znížia a čakajú na konečný hospodársky výsledok spoločnosti, aby si potom z tohto “veľkolepého zisku“ konečne vyplatili svoju vlastnú a zaslúženú odmenu (ktorá mimochodom ani náznakom nedosahuje výšku mzdy lekára v ústavnej zdravotnej starostlivosti).“
Okrem toho je však lekár aj manažér – riaditeľ, personalista, ekonóm, zásobovač, administratívny pracovník a mnoho iných pridružených funkcií v jednej osobe za jednu mzdu. To sa rozhodne nedá povedať o nemocniciach, kde na zastrešenie samotného riadenia chodu nemocnice zamestnávajú desiatky zamestnancov. Najväčším rozdielom sú však mzdy zdravotníckeho personálu a ich výška, ktorú v ústavných zariadeniach určuje platový automat a teda samotná legislatíva. Práve platový automat či stabilizačné príspevky začínajú byť dnes problémom pre konkurencieschopnosť ambulancií, na čo v ZAP-e dlhodobo upozorňujeme.
Na základe našich skúseností vieme povedať, že ak by sa brali do úvahy čisto príjmy z verejného zdravotného poistenia a celý personál ambulancie vrátane samotného lekára by mal nastavené mzdy na základe platnej legislatívy ako v ústavnej zdravotnej starostlivosti, nebolo by možné dosahovať takmer žiaden zisk.
Na záver je potrebné povedať, že nejde o to porovnávať často aj neporovnateľné, ide len o snahu vysvetliť skreslenie reálnych dát a ich zavádzajúcu interpretáciu. Chápeme frustráciu prevádzkovateľov súkromných nemocníc, ktorým platná legislatíva diktuje výšku miezd personálu a zároveň nie je dostatočne krytá rozpočtom ani benefitom nekonečného oddlžovania ich štátnych kolegov. Napriek uvedenému však prezentovanie takto zavádzajúcich informácií bez dostatočného vysvetlenia považujeme minimálne za nekorektné.“