Zhodnotenie roku 2020 v zdravotníctve z pohľadu Zväzu ambulantných poskytovateľov

zuzana dolinkova ZAP
ZAP

Rok 2020 sa do celosvetových dejín zapíše ako rok v znamení pandémie koronavírusu COVID-19. Dlhodobo skúšané, finančne a personálne zanedbané slovenské zdravotníctvo prechádza kritickým obdobím. Je ťažké hodnotiť uplynulý rok z pohľadu ambulantného sektora, keď zdravotníctvo krváca ako celok. V marci 2020 prišiel na Slovensko nielen koronavírus, ale aj nová vláda a s ňou aj nový minister zdravotníctva. Za celý rok 2020, ktorý by som mala hodnotiť z pohľadu ambulantného sektora, sa Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím nestretol, nerokoval, nediskutoval. ZAP je najväčšou organizáciou združujúcou a zastupujúcou poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Členmi ZAP-u je vyše 1700 ambulancií, ktorí poskytujú všeobecnú i špecializovanú zdravotnú starostlivosť pre deti a dospelých, vrátane gynekologických ambulancií. Ak ministra zdravotníctva nezaujímajú problémy segmentu, ktorý je pre pacienta vstupnou bránou k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, nemôžeme to považovať len za niečo zvláštne a nenormálne. Tento prístup šéfa rezortu je z nášho pohľadu výsmechom a ignoráciou rezortu, ktorý v tejto dobe drží spoločnosť nad vodou. Je to hazard so zdravím občanov, pretože sa zahrávame so zabezpečením dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre nás, pacientov.

Správne a efektívne manažovanie pandémie je nepochybne nevyhnutné. Rovnako je ale dôležité aj manažovanie celého rezortu zdravotníctva, čo nepredstavuje len boj s pandémiou. Minister od nástupu do funkcie nekomunikuje s odborníkmi naprieč sektorom. Ministerstvo zdravotníctva robí rozhodnutia a legislatívne zmeny bez diskusie s tými, ktorí dennodenne v zdravotníctve pracujú, žijú ním a dokonale poznajú jeho najpálčivejšie problémy.

V marci 2020, po vypuknutí prvej vlny pandémie, ZAP vypracoval návrh reprofilizácie celého zdravotníctva a žiadal o širokú odbornú diskusiu k vytvoreniu skutočného plánu pre efektívne zvládnutie pandémie. Plánu, ktorý ani dnes, na konci roku 2020 Slovensko stále nemá. Návrh reprofilizácie ambulantnej aj ústavnej zdravotnej starostlivosti v základnej verzii ZAP predložil Ministerstvu zdravotníctva SR, Ministerstvu financií SR, Výboru NR SR pre zdravotníctvo, premiérovi, Vláde SR aj Kancelárii prezidentky SR. Bez akejkoľvek reakcie naň zo strany uvedených subjektov. A dnes musím žiaľ skonštatovať, že tak ako sa manažovanie pandémie  koronavírusu, ale i rezortu zdravotníctva na Slovensku v marci 2020 začalo, tak pokračuje aj decembri 2020. Nesystémovo, chaoticky, nekompetentne, neodborne, zle.

Je polovica decembra 2020 a k dnešnému dňu, teda k 14.12.2020 nie sú ambulantní lekári stále dohodnutí na podmienkach pokračovania v zmluvnom vzťahu od januára 2021 so najväčšou, štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Zmluvy s Dôverou majú ambulancie uzatvorené  na dobu určitú, a to konca roka 2020 a bez akéhokoľvek ďalšieho dohodovacieho konania. Aktuálne rokovania s Dôverou sú v štádiu, ktoré zatiaľ k dohode od januára 2021 nesmeruje. S plnou vážnosťou si uvedomujeme, že to nie sú pozitívne správy pre pacienta. Zároveň však dodávame, že tak ako každý rok, aj tento rok ZAP systematicky upozorňuje na neadekvátne financovania rezortu, s ktorým ak nič neurobíme, dostupnosť zdravotnej starostlivosť pre pacienta sa musí prirodzene znížiť. Dlhodobý tlak na zdravotníkov je už tak neúnosný, že je len otázka času, kedy sa zdravotnícky systém začne samospádom rúcať ako domček z karát.

Schválený štátny rozpočet pre rok 2021 bol mediálne prezentovaný ako „rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti“. Tento „rozpočet pravdy“ však prvýkrát v histórii nebol, minimálne v časti kapitoly zdravotníctvo, vôbec odkomunikovaný s odbornou verejnosťou. Čo by nebol ani taký problém, ak by zase raz nešlo o rozpočet, ktorý je prezentovaný ako historicky najvyšší, a to len preto, že vychádza z nerealistických analýz, prepočtov a očakávaní.  Minister zdravotníctva pri tvorbe rozpočtu, ale ani pri jeho flagrantnom obhajovaní vôbec nereflektoval realitu a neargumentoval skutočným stavom, v akom sa slovenské zdravotníctvo nachádza. V zdravotníctve pracuje približne štvrtina zdravotníkov v dôchodkovom veku, ktorých nie sme schopní ďalej udržať v systéme bez motivácie a vízie zlepšenia ich pracovných podmienok. To isté platí vo vzťahu k motivácii a udržaniu mladých zdravotníkov na Slovensku a vráteniu sa tých, ktorí už zo Slovenska odišli. Tieto fakty žiaľ nie sú poslom dobrých správ pre nás, pacientov a zdravotníkov, ktorí za takýchto predpokladov fungovania zdravotníctva nemajú možnosť vidieť svetlo na konci tunela v súvislosti s garanciou pridanej hodnoty a zlepšenia poskytovania zdravotníckych služieb.

Zo strany ministerstva zdravotníctva považujeme za jednoznačný krok za čiaru napríklad aj predloženie návrhu zákona na likvidačné zvýšenie pokút pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Chvalabohu vďaka jednotnému tlaku všetkých rozhodujúcich zdravotníckych organizácií bol tento návrh, ktorý nebol nikým príčetným pochopený, stiahnutý.

Áno, boríme sa a bojujeme s neviditeľným nepriateľom. Všetci. Celý svet. Pacienti, ktorí sa nakazili COVID-19, ale aj tí, ktorí potrebujú inú zdravotnú starostlivosť. Zdravotníci sú zničení, sklamaní, prestarnutí, nakazení, frustrovaní. Okrem toho sa na nich valí nadbytočná legislatívna byrokracia, ktorou je okrem iného aj povinnosť poskytovateľov zabezpečiť na ambulancii interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta a každý rok vykonať audit. Máme vážne obavy, že tieto ďalšie, nové zákonné povinnosti ani zďaleka neprinesú požadovaný efekt v skvalitnení zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Slovenské zdravotníctvo potrebuje začať robiť konečne systémové zmeny. Preto, aby sme mohli efektívne priniesť benefity pre pacientov, potrebujeme mať zabezpečené dostatočné ľudské zdroje, ktoré sa popasujú aj so stále sa zvyšujúcimi nárokmi na administratívu pre poskytovateľa. Pokiaľ poskytovateľ bude mať ešte vôbec motiváciu liečiť ľudí tu, na Slovensku.

Záverom musím konštatovať, že aj z pohľadu ambulantného sektora bol rok 2020 zvláštny, možno smutný, ale pod súčasným vedením rezortu zdravotníctva predovšetkým ďalším strateným rokom, bez nádeje na víziu lepších časov pre pacientov a zdravotníkov. Žiaľ.


Zuzana Dolinková, prezidentka ZAP

Pridaj komentár

Začnite písať... Pre zrušenie stlačte ESC.

Na začiatok