„Úvodom si dovolíme uviesť, že materiál, je zatiaľ len vo fáze pracovnej verzie legislatívneho návrhu. Dotknutí stakeholderi majú v týchto dňoch zasielať Ministerstvu zdravotníctvu k predmetnému pracovnému návrhu svoje pripomienky, ktoré budú predmetom ďalšej odbornej diskusie ešte predtým, ako legislatívny návrh pôjde do medzirezortného pripomienkového konania. Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) považuje za korektné, vyjadriť sa až ku konečnému a konkrétnemu legislatívnemu návrhu. Preto dnes môžeme len konštatovať, že k prvotnému návrhu reformy máme viacero zásadných pripomienok a otázok.
Máme za to, že filozofia a východiská sú správne. Návrhy sú však zatiaľ riešené len čiastkovo, nie sú poňaté komplexne a systémovo. Čo považujeme za kľúčové, a čo v pripravovanom materiály úplne absentuje, je definovanie nároku pacienta, bez čoho nie je možné uskutočniť komplexnú reformu zdravotnej starostlivosť.
Desaťročia odborné spoločnosti i lekárske združenia upozorňovali na alarmujúcu situáciu v oblasti ľudských zdrojov v zdravotníctve. Tá postupne vygradovala do štádia, kedy hrozí reálna nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Skôr, ako sa vôbec začne premýšľať o procesoch a reformách, ktorými by sa zvrátil negatívny trend a odvrátil kolaps ambulantnej starostlivosti, je nevyhnutné zmapovanie skutočnej situácie, definovanie potreby. A presne to má byť obsahom pripravovanej novej právnej úpravy (zonácia a definovanie optimálnej siete všeobecnej zdravotnej starostlivosti).
Preto vítame aktívny prístup MZ a pozvanie odborníkov k spolupráci už pri príprave reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Pre úspech tejto reformy je však nevyhnutné, a budeme to za ZAP opakovať neustále, súčasne s primárnou starostlivosťou riešiť aj špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Zaoberať sa separátne len reformou jedného segmentu ešte viac prehĺbi rozdiely v systéme ambulantnej starostlivosti, znemožní definovanie kompetencií a pre pacienta to neprinesie požadovaný efekt, ktorým je jasné zadefinovanie manažmentu cesty pacienta od svojho obvodného lekára, cez ambulantného špecialistu až do nemocnice.
Za rovnako dôležité považujeme aj to, aby celý proces nebol postavený len na definovaní siete, bez následných úprav platobných mechanizmov, či bez vytvorenia rámca ďalších motivačných nástrojov. Okrem pripravovaného finančného príspevku pri založení novej ambulancie, je z nášho pohľadu viac ako žiadúce, venovať rovnako veľkú pozornosť aj stabilizácii súčasných poskytovateľov. Ambulantný, ale ani nemocničný, záchranný, lekárenský, či ošetrovateľský sektor nemôže fungovať len vďaka zodpovednosti a obetavosti zdravotníkov, tak ako tomu bolo dlhodobo doteraz. Zdravotníci aj napriek nedostatočným a neadekvátnym pracovným i finančným podmienkach zostali a zostávajú pri svojich pacientoch. Ak však nič neurobíme, musíme sa pripraviť na to, že do budúcnosti sa už nebudeme môcť spoliehať len na tento trend a zodpovedný postoj tých, ktorí sa starajú o naše zdravie a životy. Máme vážne obavy, že nezáujem a laxný prístup kompetentných nám zdravotníkov v systéme naďalej neudrží.“