Zdravotníci si ani nestihli vydýchnuť po druhej vlne, keďže museli doháňať zameškané, a už zas sa prudko zvyšuje počet pacientov v nemocniciach. Na Slovensku sa hovorilo o obrovskom nedostatku lekárov a sestier už pred pandémiou, no situácia sa ešte vyostrila. Z nemocníc aj ambulancií odchádzajú aj pre koronakrízu ďalšie stovky sestier a lekárov. Ak sa niečo nestane, doplatí na to pacient. Bude zúfalo zháňať lekárov, čakať na vyšetrenia a v najhoršom prípade sa ich ani nemusí dočkať, upozorňujú odborníci. Ministerstvo zdravotníctva má niekoľko riešení, ako túto situáciu zvrátiť!
Nemocnice opäť riešia ťažké prípady covidu, ktoré vytláčajú inú medicínu aj pacientov. Otvorene priznávajú, že nový nápor v tretej vlne a riešenie naplánovaných úkonov nezvládajú. Problémom je nedostatok zdravotných sestier a lekárov. Ich počty totiž z mesiaca na mesiac klesajú, kým, naopak, počty pacientov stúpajú. Zdravotná starostlivosť v niektorých zariadeniach funguje aj vďaka ochote zdravotníkov pracovať počas obrovského množstva nadčasov.
Od 1. januára 2021 odišlo zo systému 1 501 sestier a pôrodných asistentiek. „Vzhľadom na to, že už pred pandémiou chýbalo viac ako 14-tisíc sestier a pôrodných asistentiek, je azda každému jasné, že pri takomto nedostatku sa nedokážu kvalitne postarať o pacientov,“ povedala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. Zdravotnícky personál je pritom často nenahraditeľný a ťažko, veľmi ťažko dopĺňateľný. „Dlhodobo vieme, že ľudí v zdravotníctve máme málo a že ich priemerný vek je vysoký. Preto je nevyhnutné, aby sa personálna stabilizácia v rezorte stala jednou z našich kľúčových priorít, inak to bude mať pre nás všetkých fatálne následky,“ upozornila vo výročnej správe aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Medzi najčastejšie dôvody odchodu zdravotníkov patria vysoký vek, nízke platy, zlé pracovné podmienky alebo jednoducho vyčerpanosť. „Medzi najdôležitejšie patrí ich nedostatočné odmeňovanie, permanentné preťažovanie aj nevyhovujúce pracovné podmienky,“ vysvetlila Iveta Lazorová. Šťastie na prácu s dobrým lekárom a adekvátnym platom mala sestra Petra Sekulová. „Pracujem 26 rokov a milujem svoju prácu, lebo pomáham ľuďom. Môj lekár je starší pán, teraz končí, už pôjde do dôchodku, má 77 rokov a za veľa mu vďačím,“ povedala sestrička z ambulancie v Spišskej Novej Vsi. Odišlo však mnoho jej kolegýň. „Mám veľa kamarátok, ktoré odišli do zahraničia hlavne pre peniaze a sú tam veľmi spokojné. Sestry sú veľmi vyhorené, majú veľa práce, keďže je ich nedostatok. Keby bolo lepšie finančné ohodnotenie, bolo by aj viac sestier v systéme,“ doplnila. Sestry už dva roky nevie zohnať Marta Dufalová, šéfka ošetrovateliek v centre v Prešove, ktoré sa stará o postihnuté deti. „Bojujeme s nedostatkom sestier, asi dva roky naháňame sestry, ktoré odišli do dôchodku, a nové nemôžeme zohnať. Je to aj tým, že v zariadeniach sociálnych služieb sú sestry ohodnotené trochu nižšie ako v nemocniciach,“ povedala ďalšia sestra. Okrem iného ošetrovateľkám pribúda práce navyše, musia vykonávať aj činnosť ekonómky. Zuzana Haramiová okrem práce sestry učila na strednej zdravotnej škole, no plat určite nebol lákadlo. „Nikto nerobí túto prácu len pre peniaze, musí ju milovať. Ja som toto povolanie chcela robiť odmalička,“ priznala.
Nedostatok personálu sa týka celého Slovenska a všetkých profesií. „Na východnom Slovensku je zase väčší problém lekárov. To znamená ‚oddelenia sa maľujú‘, jednoducho zanikajú ‚samozánikom‘ a náhrada nie je,“ priblížil Marián Petko, šéf Asociácie nemocníc Slovenska. Viacerí odišli za lepším platom aj podmienkami do zahraničia, no nejde o jediné dôvody. „Mnoho zdravotníkov neodchádza do zahraničia, ale odchádza zo zdravotníctva. Či sú to sestry, alebo lekári, idú proste robiť niečo úplne iné. Sestra môže ísť pokojne robiť čašníčku, pokladníčku, naopak to nejde. Zdravotníci sú takí vyhorení a takí znechutení systémom, že nám nemusia ani odísť do zahraničia, môžu s celou medicínou skončiť,“ upozornila Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov.
Problémom je aj vysoký vek zdravotníkov. „Jedna tretina lekárov v ambulantnej sfére má nad 60 rokov. Čo urobia ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku? Asi položia licencie a pôjdu preč,“ naznačil Štefan Zelník z Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení. „Nielenže sa predĺžia čakacie lehoty, ale možno sa niektorí pacienti na vyšetrenie ani nedostanú. Zvyšuje sa úmrtnosť práve na zanedbané veci, zvyšuje sa počet infarktov, cievnych mozgových príhod, nádorových ochorení,“ varuje Zelník. Takmer všetky zdravotnícke organizácie sa už v októbri ostro vyhranili k nízkemu rozpočtu na budúci rok. „Pokiaľ štát nezmení svoj prístup k financovaniu ambulancií, o niekoľko rokov už nebudeme poskytovať zdravotnú starostlivosť tak, ako sme boli zvyknutí, nebude dostupná pre všetkých. Budú tu zbytočne trpieť a možno aj zomierať občania Slovenska vo všetkých vekových kategóriách od malých detí až po seniorov,“ zdôraznila Orosová.
Ministerstvo však prízvukuje, že rozpočet je stále predmetom diskusií. Len v stredu vláda schválila novelu zákona, ktorá uľahčí vstup zdravotníkov z cudziny do našich ambulancií či nemocníc. „Je to len jedna z vecí, ktorú chceme, aby bežala. Budeme pokračovať, samozrejme, aj v ďalších, to znamená v zabránení odchodu lekárov do zahraničia zlepšením pracovných podmienok, prípadne ohodnotenia, a takisto v návrate zo zahraničia,“ uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. „Aj reforma by mala doniesť do systému potrebné finančné prostriedky na to, aby sme zlepšili pracovné prostredie a takisto technické vybavenie,“ doplnil. Zároveň pripravujú analýzu platov v okolitých krajinách. Minister verí, že tak sa vyrieši otázka schopnosti konkurovať iným krajinám a zabráni sa odchodu ďalších zdravotníkov.