Zuzana Dolinková, výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (Foto: Pl.sk)
Dosť mizerné vysvedčenie dostal za prvých 100 dní vo funkcii minister zdravotníctva Marek Krajčí od Zväzu ambulantných poskytovateľov. Výkonná riaditeľka zväzu Zuzana Dolinková ho vyzýva, aby už konečne začal riešiť veci, ktoré má aj v programovom vyhlásení vlády. „Komunikácia s ambulantnými lekármi bola veľmi slabá, nedokázal akoby vyvolať v lekároch pocit, že majú jeho podporu a že je tu tak pre pacientov, ako aj pre zdravotníkov,” vyhlásila Dolinková pre ParlamentneListy.sk. Upozorňuje, že po korone zostane viac ambulancií zatvorených natrvalo. Pre pacientov, ktorí už pred COVID-19 čakali na vyšetrenie občas aj tri mesiace, je to ozaj zlá správa.
Prvých 100 dní vo funkcii ministra zdravotníctva Mareka Krajčího ste označili za takpovediac nemastné-neslané, rozpačité a zmätočné. Prečo?
Všetko za ministra rozhodovalo viac-menej konzílium odborníkov, keď nie konzílium odborníkov, tak premiér. Slovo ministra zdravotníctva bolo veľmi slabé. Musím povedať, že v médiách sme zaznamenali viac vyjadrení o zdravotníkoch od ministra financií ako od ministra zdravotníctva, a to nám, samozrejme, veľmi prekáža. Tiež komunikácia s ambulantnými lekármi bola veľmi slabá, nedokázal akoby vyvolať v lekároch pocit, že majú jeho podporu a že je tu tak pre pacientov, ako aj pre zdravotníkov. Keď napríklad ambulantní lekári potrebovali pomoc s ochrannými prostriedkami, vždy to bolo z jeho strany len odkazovanie cez ministerstvo zdravotníctva, prípadne cez VÚC. Minister sa nikdy nevyjadril osobne, že by situáciu chcel riešiť, iba podpisoval papiere na vyskladnenie ochranných pomôcok zo Štátnych hmotných rezerv. Ochranné pomôcky pre ambulantných lekárov došli v relatívne dostatočnom množstve na vyššie územné celky až v čase, keď sa začali uvoľňovať opatrenia.
Zdravotníctvo je pritom oblasť, ktorá aj pred voľbami hrala dôležitú úlohu, pretože sa týka každého jedného človeka. Je pre tento prístup minister zatiaľ pre vás sklamaním?
Nám chýba elán, nasadenie, energia, že – áno, idem to riešiť. Je to také veľmi vágne pôsobenie pána ministra.
“Všetko za ministra rozhodovalo viac menej konzílium odborníkov, keď nie konzílium odborníkov, tak premiér. Slovo ministra zdravotníctva bolo veľmi slabé,” hovorí Zuzana Dolinková. (Autor: TASR)
Vy ako organizácia dlhodobo nahlas a dôrazne upozorňujete na podfinancovanie ambulantných lekárov a na ich vysoký vek, že sú prestarnutí a hrozí, že odídu do dôchodku, pričom ich nemá kto nahradiť. Minister Krajčí tento problém podľa vás nerieši?
Keď chceme robiť nejakú reformu, a naše zdravotníctvo potrebuje skutočne zásadnú reformu, musíme mať na ňu finančné krytie. Minister Krajčí napríklad povedal, že ministerstvo ide rozširovať kompetencie všeobecných lekárov. Ja neviem, či si však dostatočne uvedomuje, že my tých lekárov, najmä všeobecných nemáme v systéme dostatok a či vôbec bol tento návrh v dostatočnej miere konzultovaný s lekármi, či to chcú. Ono rozšírenie kompetencií znamená aj viac práce, viac povinností, ale aktuálne je viac ako štvrtina lekárov v dôchodkovom veku, vrátane lekárov primárneho kontaktu.
My potrebujeme akútne a relatívne v krátkom čase motivovať a dostať do systému nových lekárov, lebo títo lekári vo veku 65 rokov plus už asi nechcú mať viac práce, ale pritom im musíme ďakovať, že tu vôbec v systéme ešte stále sú. Ak im budeme pridávať ešte ďalšiu prácu, neviem, či to všetci ustoja. Nebude práve toto dôvodom na ich odchod do dôchodku? Ďalšia vec je, že pokiaľ nebudeme mať zabezpečené vyhovujúce pracovné podmienky, vrátane finančných, pochybujem, že do ambulancií dostaneme mladých lekárov. Je teda najvyšší čas začať niečo urýchlene robiť. Pokiaľ nezačneme, trebárs s nadväzovaním a zvyšovaním financií v rozpočte zdravotníctva na percento HDP, čo má vláda aj v programovom vyhlásení v znení, že každoročne sa bude navyšovať rozpočet na zdravotníctvo o 0,3 percenta HDP, tak sa nemôžeme posúvať ďalej a robiť reformy.
Je len zbožné prianie pána ministra a kohokoľvek iného niečo v zdravotníctve v prospech pacientov zmeniť, ak nebudeme mať v systéme aspoň toľko peňazí, ako je priemer Európskej únie. Inak tu zázraky neurobíme, možno len nejaké kozmetické a nesystémové úpravy.
V programovom vyhlásení vlády je to presne ako rozpočítané? Pozrime sa na to spolu.
V programovom vyhlásení vlády je uvedené, že o 0,3 percenta HDP sa bude ročne navyšovať rozpočet verejnej správy v kapitole zdravotníctvo. Štát by však v čo najkratšom čase, maximálne v priebehu roka až dvoch, mal skokovite navýšiť rozpočet pre zdravotníctvo na úroveň 6,5 percenta HDP, čo je priemer Únie. Lebo my máme aktuálne 5,5 % HDP, čo je po prepočte asi o miliardu eur menej v porovnaní s Českou republikou.
Vek lekárov je dlhodobý problém, veľa sa o ňom diskutovalo aj pred voľbami, riešilo sa hypoteticky dokonca spoplatňovanie štúdia pre študentov medicíny, ktorí odídu za hranice… Tento problém určite treba riešiť, už dnes majú ľudia často problém dostať sa k nejakému lekárovi načas a vysoký vek ambulantných lekárov veľa optimizmu pre pacientov a hlavne zdravie neprináša. Ostalo to teda tiež visieť vo vzduchu?
Na ministerstve zdravotníctva došlo po tomto návrhu k výmene ministra zdravotníctva, odstúpila pani Kalavská a poverený vedením rezortu zdravotníctva bol do volieb bývalý premiér Pellegrini. Preto sa tam už nejaké veľké zmeny týkajúce sa zlepšovania podmienok a zvyšovania počtu zdravotníkov v systéme podľa mojich informácií nekonali. Mali sa rozširovať rezidenčné programy, ale zo štatistík vidíme, že rezidenčný program nemal veľký úspech v tom zmysle, že by priniesol viacej ľudí do systému.
Slovenské zdravotníctvo trpí dlhodobo personálne i finančne. Nie je to celé len o peniazoch, aj keď je to hodne o nich, lebo lekári nie sú zaplatení adekvátne oproti iným krajinám. Súčasne však ide aj o podmienky na prácu, prístrojové vybavenie a to tiež nie je na takej úrovni, ako by si možno mladí lekári želali, a preto je aj toto často dôvodom odchodu mladých lekárov do zahraničia. Tam majú vytvorené podmienky na vykonávanie špičkovej a modernej medicíny na inej úrovni ako u nás, vrátane neporovnateľných podmienok na vedu a výskum v oblasti zdravotníctva.
Agenda sa podľa riaditeľky ZAP Zuzany Dolinkovej u ministra Krajčího “stále len odsúva a odsúva a potom je koniec volebného obdobia a už sa zasa nič neurobí”.
Ak som to správne pochopila, vy chcete dať ministrovi Krajčímu vedieť, aby sa už konečne začal venovať tejto agende, lebo problémy sú to síce veľké, občania na ne narážajú často a riešenie sa nikam neposúva?
Presne tak, lebo stále sa to len odsúva a odsúva, a potom je koniec volebného obdobia a už sa zasa nič neurobí. Čiže, keď sa pozrieme spätne, koronu riešil primárne na základe odporúčaní národný klinický tím a pán Matovič a minister zdravotníctva by sa mal už venovať konečne odborným rezortným problémom, ktoré trápia pacientov i zdravotníkov.
My však hlavne ani nevidíme žiadnu spätnú väzbu pána ministra na podnety, ktoré sú mu predkladané. So zástupcami Zväzu ambulantných lekárov prebehlo prvé pracovné stretnutie s pánom ministrom koncom marca, týkalo sa zmluvných vzťahov s poisťovňami počas COVID-19, a to bolo doteraz prvý a poslednýkrát.
Nedostali sme napríklad zatiaľ žiadnu ponuku na spoluprácu k problémom týkajúcich sa ambulantného sektora, ako je napríklad sieť ambulancií či ich dofinancovanie. Som presvedčená, že teraz bude treba nanovo riešiť aj spomínanú sieť ambulancií, lebo je dôvodné predpokladať, že po koronakríze niektoré ambulancie zostanú už zatvorené nastálo a do systému sa nevrátia. Myslím si, že tí ambulantní lekári, ktorí už boli vo vyššom dôchodkovom veku, tak pre nich bola korona tým rozhodujúcim dôvodom, aby odišli konečne do zaslúženého dôchodku, a teraz sa nám sieť reálne preriedi.
Aj po rokovaniach s novým vedením Všeobecnej zdravotnej poisťovne bola na stole otázka vytvorenia aktuálnej analýzy, či skutočne ambulancií po prekonaní pandémie ubudne. Preto je už najvyšší čas začať sa reálne zaoberať potrebami ambulantných lekárov, aby nám systém neskolaboval, pretože práve oni sú tou chrbtovou kosťou celého zdravotníctva. Ak bude dobre fungovať ambulantný sektor, odbremení to množstvo pacientov, ktorí budú potrebovať nemocničnú starostlivosť. A v neposlednom rade je tá ambulantná starostlivosť pre celý systém najmenej finančne nákladná, a preto sa skutočne oplatí do nej investovať a konečne ju na všetkých úrovniach adekvátne nastaviť.
Čo to znamená pre pacienta, ak mu lekár zavrie ambulanciu?
Zdravotné karty sa odovzdajú na VÚC, kde sa potom prerozdelia medzi iných lekárov, ak sa takí nájdu☺.
K odborným lekárom už pred koronou ľudia čakali mesiace na termín, bude to teda ešte horšie?
Čakacie lehoty sa nám, žiaľ, stále predlžujú. Už pred koronou to boli rádovo týždne až mesiace. Ale čo si treba uvedomiť, že aj napriek tomu, že hoci sa dnes počet pacientov na ambulanciách začína približovať k normálu, stále nie je systém práce v ambulanciách normálny. Preto ak ambulancie nemajú čas vyšetriť a vyriešiť taký počet pacientov ako pred koronou, je to aj preto, že stále platia epidemiologické opatrenia, ktoré znamenajú napríklad, že po každom pacientovi treba dezinfikovať a dodržiavať hygienické pravidlá, čo berie, samozrejme, čas lekárovi počas ordinačných hodín, keď by sa mal venovať pacientovi.